O fujare

Fujara je považovaná za meditatívny a smutný nástroj samoty, ale keď niekde poviem, že hrám na fujare, každý sa usmeje. Fujara je považovaná za hudobný nástroj charakteristický pre Slovensko, ale keď na Slovensku poviem, že hrám na fujare, ľudia s prekvapením povedia – to naozaj?
Je krásne, že fujara je schopná priťahovať rôznych ľudí. Samozrejme, zaujíma ľudí, ktorí majú radi folklór, ale stretol som veľa takých, ktorí povedali: folklór ma nebaví, ale fujara sa mi páči. Stretol som veľa výborných gitaristov a huslistov, ktorí milujú fujaru napriek jej všetkým nedokonalostiam v porovnaní s modernými nástrojmi. Stretol som ľudí, ktorí nikdy neskúsili hrať na hudobný nástroj, ale fujara ich očarila natoľko, že sa rozhodli kúpiť si ju a naučiť sa na nej hrať. Učil som hrať starých aj mladých, mužov aj ženy, študentov, ale aj manažérov a riaditeľov. Učil som hrať Slovákov, ale aj ľudí z USA, Kanady, Francúzska, Nemecka, či Japonska.
O fujare na Slovensku každý počul, málokto ju však naozaj pozná. Fujara je symbolom Slovenska, koľko ľudí však vie na nej hrať? Poď sa to naučiť. Prihlás sa na kurz.

Pripájam ešte slová Karola Antona Medveckého o fujare, ktoré napísal vo svojej knihe Detva, vydanej v roku 1905:
„Je to v priemere asi 1 dcm široká a asi o päť palcov vyše chlapa siahajúca bazová, alebo lipová dúčela, opatrená troma dierkami dolu. Vrchný koniec je uzavrený, k tomuto rovnobežne pripravená je remencom, alebo mosadzným drôtom tenšia asi 30 c/m dlhá píšťaľka, opatrená na spodňom svojom konci cípikom, piskorom, ktorý pri pískaní prijde medzi perny. Fujara býva riadne ornamentovaná rastlinnými motívmi, podelenými na viac polí; z vnútra potrebno ju častejšie olejom namastiť. Fujara je temer nezbytná pre pastierov oviec. S fujarou kráti si čas, odháňa trúdne myšlienky, rozkošou bárs nepovedome naplňuje nielen seba, lež aj celý diaľny kraj okúzluje jej uchvátivo melancholickými, srdcom otriasajúcimi zvukmi. Fujarou obháňa svoje stádo, ba aj tie ovečky sú akési krotkejšie, držia sa lepšie pohromade, i pes belko ostražitejší je pri nežných tónoch fujary. O valašku opretý nôti si čudesné svoje piesne za celé hodiny, a vtedy ho nespozorovane počuť, je pre cudzinca neporovnateľná slasť a rozkoš.“